Kurz
by Maťo
Slečna Ružová si prstom napravila okuliare a zahľadela sa na Borisa odsudzujúcim pohľadom. Študent previnilo hľadel profesorke do výstrihu.
„ Čo s tebou? Si lajdák prvého stupňa!“ povedala prísne, no premáhala sa, aby sa nezasmiala.
„ Druhý polrok bude úspešnejší.“ sľúbil a vdychoval pôsobivý ženský parfum. Ružovej dlhé nohy sa začali pohybovať po miestnosti. Otočená mu chrbtom rozdávala úsmevy do okna zborovne. Slnko bolo napriek zimnému mesiacu neobvykle horúce. Profesorka si odložila ružové sako na stoličku a posadila sa len pár centimetrov od neho.
„ Čo tak malá dohoda?“ navrhla a nenápadne sa predklonila. Boris sčervenel. Ruka mu takmer vybehla.
„ To záleží od ponuky,“ odpovedal šeptom. Blížila sa k nemu ladnými pohybmi, keď sa zrazu ozvalo klopkanie na dvere. Ružová nadskočila a bolo vidieť, že je zmätená. Okuliare sa jej len tak kývali pod skrývaným strachom.
„ Ďalej,“ zakričala. Vošiel telocvikár, ktorý mal na pôsobivú mladú profesorku už dlhšie zálusk. Keď uvidel Borisa, vetriac konkurenciu, zavolal si mäsko pohybom ukazováka von. Ružová študentovi venovala ešte posledný závan vône a zmizla na chodbe. Dvere sa zabuchli, Boris osamel. Najprv si prezeral nudné diplomy svojich profesorov. Pomaly sa prechádzal okolo stolov skúmajúc jednotvárne vrcholy fasciklov. Presunul sa k vtipným šálkam zapáchajúcim od kofeínu položeným pri kávovare. Náhodou sa obtrel o zásuvku, ktorú následne otvoril. Jej obsah tvorilo množstvo pohádzaných videokaziet. Chvíľu sa prehrabával v kope, aby mohol čítať názvy: Kurz nemčiny 1,2,3...
Načo si preboha nahrávajú tie hlúpe kurzy? Riaditeľ sa nedávno dočítal na internete, že všetky popredné školy štátu zamestnávajú len profesorov, ktorí ovládajú minimálne dva cudzie jazyky. Jeho škola jednoducho musí podporovať najnovšie trendy. Všetkým svojim vyučujúcim vydieraním vybavil dva krát týždenne kurz nemčiny u slečny Ružovej.
Boris po nej okamžite zatúžil a želal si, aby sa vrátila do zborovne čo najrýchlejšie.
Chcel ju vlastniť, chcel ju vidieť vo svojom náručí. Chcel ju sledovať ako sa prechádza po triede, počúvať jej hypnoticky erotický hlas. V jednom okamihu náhle bez uvažovania, hodil jednu z kaziet do svojho vaku. Triasol sa ako každý zločinec po dobre vykonanej krádeži. Zavrel zásuvku a odstraňoval akékoľvek stopy svojho zásahu do stolíka. Potom si poslušne sadol a počkal, kým sa Ružová vrátila.
Objavila sa o pár minút s čudne priškrteným hlasom a rozcuchanými blonďavými vlasmi. Na Borisa akosi stratila chuť počas svojho pobytu na chodbe...
Piatok večer. Nemal sa nechať tak opiť. Ak mu Adam ešte raz povie: „Nebuď baba a dolej si,“ tak mu napchá tú vodku do nosa. Sadol si na kreslo oproti televízoru. Dúfal, že rodičia už zaspali. Nechcel, aby ho nachytali v tak zúfalom stave. Zaspať by nevedel. Hlavo mu búšili tlaky. Zavrel oči, ale svet sa roztočil ešte viac. Mal chuť na Ružovú, vodku už nechcel ani vidieť. Rukou nahmatal vak pod sedačkou. V tancujúcej dlani po chvíli námahy držal kazetu. Mal chuť strhnúť sa vírom hudby vo svojej hlave, napriek tomu strčil kazetu do prehrávača. Dal si na to tri poháre železnej vody z kohútika a chvíľu ležal na dlážke v kuchyni, kým si znova spomenul na svoju profesorku a zapol televízor.
Potichu, potichu, šepkal si a pohodlne padol na mamin milovaný koberec. Naplo ho a zasmial sa. Ráno bude mať kvôli tej špine vedľa seba aspoň mesiac domáceho väzenia. Teraz chcel vidieť už len Ružovú, jej vnady a svoju posteľ.
Zapol aj video a začal sa schuti smiať. Najprv si myslel, že upadol do alkoholického spánku plného prečudesných snov, no potom mu úsmev pomaly mrzol. Zrejme niektorí z profesorov nahral na videokazetu jeden z tých lacných porno filmov, ktoré vysielali každé skoré ráno. Všetky zábery boli zjavne nahrané na domácu kameru.
V prvej scéne bolo vidieť len dve ženské a dve mužské obnažené telá. Na ďalších sa už objavili aj vyčerpané tváre. Boris ich narátal dokopy dvanásť. Izba sa ešte stále točila, ale Boris postupne s hrôzou spoznával vykrivené tváre. Telá profesorov sa vzájomne miešali, zoskupovali do radostných skupiniek rozmiestnených po celej miestnosti, ktorá nápadne pripomínala Borisovu triedu. Na jeho stoličke si to akurát rozdával päťdesiatročný vychudnutý učiteľ dejepisu a skutočne odpudzujúca fyzikárka. Obidvaja zjavne zažívali najlepší deň svojho života. Akoby sa ocitli v nebi dosiaľ nepoznaných možností. Zvuk bol skutočne dynamický. Väčšinou prísne hlasy vyučujúcich sa transformovali do vzrušených zvukov svojich pudov. A v strede diania stála Ružová sústavne organizujúca výmenu partnerov, pričom pri nej sa zväčša objavili dvaja najpríťažlivejší telocvikári. Každá trojica sa pokúšala nájsť svoj kúsok súkromia, no oku kamery nikto neušiel. Ružová si so svojimi partnermi kradla pozornosť objektívu najčastejšie. Boris sa tomu nesťažoval. Bola skutočne tak krásna, ako si ju predstavoval. Po vyše hodine záznamu začala šou vrcholiť. Zvuky boli hlasnejšie, rytmus presných pohybov panvy sa zrýchľoval. Túžil sa jej dotknúť, bola od neho len na pár centimetrov a predsa tak ďaleko. Mal chuť nakopať svojho telocvikára za to, že on je tým vyvoleným. Vyčerpanosť bola zjavná, v triede sa upratovalo, záznam skončil...
Vybral video a roztancoval sa v čudne zvrátenom šťastí. Aj keď bol opitý, veľmi dobre si uvedomoval, akú moc drží v rukách. Týmto si zaistí výborné známky až do maturity. Boris sa okamžite pustil do hľadania čistých DVD-čiek, aby mohol cez počítač vyrobiť kópie. Rozošle ich každému z aktérov. Mihnutím oka si stihne ešte opraviť polročné vysvedčenie. Dostane Ružovú do hrsti len pre seba. Nad tým však pouvažuje až za triezva. Všetko treba zdravo premyslieť. Opatrne sa prešuchtal až ku schodom, keď si spomenul, že zabudol zamknúť vchodové dvere. Jeho matka na to bola alergická. Za ten prečin by bola schopná vyhodiť ho z domu. Vyhrabal zo zafajčenej bundy zväzok kľúčov a namáhavo ich strkal do dierky, až našiel ten pravý.
Práve zhasínal svetlá na prízemí, keď ho z pokoja vytrhol tieň, ktorý sa mu mihol pred očami...
Nech to nie je mama, prosil strop, no zrazu všetko stíchlo. Nech to bol ktokoľvek, nechcel na seba upozorňovať. Aj Boris stíchol, šuchtal bosými nohami po dreve.
Zhasol svetlá. Na svoje prekvapenie si zvykol na tmu rýchlejšie než zvyčajne.
Videokazetu stískal pevne pod pazuchou. Nech bol už tajomným cudzincom ktokoľvek, svojho pokladu sa vzdať nemienil.
Čo ak tá kazeta bola cieľom tejto nečakanej návštevy? Živo si predstavil svojho psychopatického dejepisára s mŕtvolne bledou tvárou, ktorý sa zakrádal po dome, aby zaistil ďalšie stretnutia s tučnou fyzikárkou.
Toho by zmlátil ľavou- zadnou, veď je majiteľom čierneho pása v karate.
Zvuky ustali, tieň sa náhle vyparil. Boris zadržal hlasný dych a vpúšťal do seba vzduch len nosom. Sústredil sa na prázdnotu plnú haluzovito rozvetvených tieňov ulice. Jeho pokojná ulica ešte nikdy nevyzerala v noci desivejšie ako teraz.
Závoj na okne sa opatrne zavlnil, niekto sa ošuchol o oranžovo sfarbenú stenu.
Boris sa presunul k televízoru a sledoval celý priestor pred sebou.
Za ním sa niečo pohlo, spoza chrbta ako had vyletela ruka a zastala mu na nohaviciach. Určite nepatrila dejepisárovi, ako sa Boris hneď dovtípil.
Telom mu prebehla triaška a prekvapivo naňho pôsobila príjemne. Jemné prsty vedeli, kam musia zasiahnuť.
„ Pozeral si tú škaredú kazetu?“ spýtal sa tajomný hlas nečakane.
Boris nevedel odpovedať, len pokorne prikývol.
„ S tým by sme mali niečo spraviť,“ poznamenala slečna Ružová za jeho chrbtom.
„ A takisto s tvojimi odpornými známkami z nemčiny,“ dodala po chvíli.
„ Čo by ste ako zodpovedná učiteľka navrhovala?“ ozval sa Boris naliehavo.
„ Musíš ma presvedčiť, že si sa celý polrok usilovne pripravoval na tento okamih.“
„ Chcete ma zabiť?“
„ Nie sme predsa barbari.“
„ Čo mi teda ponúkate, aby ste dostali kazetu späť?“
„ Pozvanie na môj kurz nemčiny, som si istá, že sa tam naučíš úplne všetko, čo potrebuješ v živote vedieť,“ Ružová dokončila a obaja v objatí klesli na mamin obľúbený koberec...
Komentáre